Hypnóza patrí bez pochyby k najstarším liečebným metódam psychiky a je to komplexná a široká tématika, ktorej pozadie pramení v neurológii a psychológii. Nech sa už akokoľvek v minulosti odborníci a prívrženci hypnózy pokúšali definovať hypnózu, nepodarilo sa nikdy vyformulovať definíciu, ktorá by platila za každých okolností. V radoch hypnotizérov a terapeutov sa vždy vytvárali nové definície, postoje, názory na hypnózu , ktoré narazili u kolegov na oponentúru a tí sa pokúsili vyslovenú teóriu alebo názor nejakým argumentom zdiskreditovať. Ak by som som hypnózu definovala ako relaxáciu alebo uvoľnenie, mohol by niekto namietnuť, že existujú varianty hypnózy ako napr. somnambulizmus - ( poznáme z javiskovej hypnózy) a v tejto variante je jedinec všetko iné, len nie uvoľnený, ale aj napriek tomu sa nachádza v „tranze“. Ak by som hypnózu definovala ako zmenený stav vedomia, mohli by niektorí oponovať argumentom, že veľa ľudí podstúpilo hypnózu v nezmenenom stave vedomia, nevnímali zmeny stavu vedomia a predsa hypnóza ukázala v konečnom dôsledku zmeny alebo pôsobenie. Ak by som definovala hypnózu čiste ako psychologický fenomén (napr. v rámci placeba- efektu) alebo sociálneho efektu ( jedinec zmení svoje správanie, pretože sa nachádza pod tlakom očakávania jeho okolia), bola by moja definícia zamietnutá, pretože existujú jasné fyziologické efekty, ktoré sú merateľné ako napr. vodivosť kože, pohyby očí v REM fáze alebo katatónna stuhnutosť, ku ktorým za bežných okolností nedochádza. Dnes sa už vie, že v hypnóze neexistuje žiadny jednotný stav, preto je možné s pomocou rôznych indukčných techník dosiahnuť rôzne tranzové stavy, to znamená rôzne aktivačné stavy mozgu, ktoré prinášajú rôznorodé efekty. V mojom ponímaní by som definovala hypnózu nasledovne: Hypnóza je cieľavedomé pôsobenie na mozgovú aktivitu alebo na aktivitu vedomia a tým nepriamo na aktivitu tela, kedy môže dôjsť k rôznym psychickým alebo fyzickým stavom, ktoré sa odlišujú od normálneho stavu a môžu slúžiť rôznym účelom napr. v rámci terapie. A tým je pre mňa hypnóza činnosť a nie stav. V rámci tejto definície nie je nutným predpokladom, že do hypnózy musí byť jedinec navodený človekom. Hudba, meditácia, psychoaktívne frekvencie alebo optické stimuly môžu pôsobiť na zmenu aktivity mozgu alebo vedomia a pokiaľ sú navodené cielene, môžeme túto činnosť definovať ako hypnózu. Pozorovaním mozgových vĺn zhypnotizovaného človeka bolo zistené, že ich frekvencia sa líši od frekvencie mozgových vĺn osoby spiacej alebo normálne fungujúcej. Počas hypnózy sa človek nachádza v stave hlbokého uvoľnenia, relaxu a zvýšenej koncentrácie, pričom je citlivý na raport hypnotizéra. Hypnóza sa používa na na javisku ako istá forma zábavy, alebo ako terapeutický nástroj. Mýty o hypnóze Veľa ľudí, ktorí videli javiskovú hypnózu, či už v televízii alebo na internete majú pocit, že javisková hypnóza reprezentuje hypnózu ako takú. Sú presvedčení, že v človek v hypnóze je v akomsi stave bezmocnosti alebo v bezvedomí, nemôže sa brániť a nič si nepamätá. V skutočnosti je javisková hypnóza výnimočný stav v hypnóze, ktorý môže dosiahnuť len 15% - 20% ľudí. V tom ale nevidím problém, nakoľko hypnózové techniky na javisku sú skôr nevhodné pre hypnoterapiu, pretože sugescie v tomto tranzovom stave pôsobia krátkodobo a po skončení hypnózy sa veľmi rýchlo rozplynú ( 1-2 hodiny). Ďaľším mýtom je, ked si ľudia myslia, že hypnóza je zásadne relaxačný stav alebo stav uvoľnenia. To ale tiež nie je pravdivé tvrdenie, pretože hypnóza funguje aj v napätom stave (napr. po nehode). Mnoho začiatočníkov v hypnóze zažije prvý raz stav uvoľnenia a vychádzajú z toho, že uvoľnenie v tele je kľúčom dosiahnutia tranzového stavu. Typická predstava o hypnóze je tichý priestor, pohodlné kreslo, tichá hudba v pozadí, hypnotizér, ktorý potichu mrmle nejaké sugescie ......, ale toto prostredie prezentuje iba malú oblasť ukážky hypnózy, ktoré je určené určitým konkrétnym cieľom a v mnohých prípadoch nie je na mieste, pretože sa pre niektoré témy v hypnóze len z časti alebo vôbec nehodí. Ako som už spomenula, hypnóza je širokospektrálna matéria a ozajstným kľúčom k úspechu je otvoriť sa, pozorovať a zbaviť sa predsudkov. Činnosť mozgu Duševná činnosť v hypnóze má svoj neurofyziologický podklad v činnosti mozgu. Nepodarilo sa však dokázať nejaké zmeny alebo zvláštnosti činnosti mozgu, ktoré by boli špecifické iba pre hypnózu a nezistili sa ani nejaké sprievodné fyziologické prejavy hypnózy v motorickej alebo vegetatívnej oblasti. Vymedzenie hypnózy sa opiera čiste o subjektívne zážitky hypnotizovanej osoby. Pri navodzovaní hypnózy sa často využíva relaxácia, ktorá sa prejavuje ako sprievodný jav hypnotického stavu, nie je však podstatným alebo nutným znakom. Hypnabilita Predpokladom pre navodenie stavu hypnability je individuálna schopnosť jedinca phrúžiť sa do hypnózy. Existujú rôzne stupne hypnability a v závislosti od stupňa hypnability dosahuje alebo umožňuje rôznu hĺbku hypnózy. Chápeme ju ako vlastnosť. Existujú takzvané testy hypnability, ktoré nám pomáhajú zistiť, ako silno je jedinec hypnabilný. Reakcia na sugescie nám do istej miery predpovedá úspešnosť hypnózy. Hypnabilita sa vyvíja v detstve a vrcholí medzi 9 až 12 rokom . V dospelosti sa stáva hypnabilita stabilným individuálnym osobnostným rysom. Hypnabilita je v populácii rozložená ako hociaká iná vlastnosť. Najviac ľudí je stredne hypnabilných. Nie každého je možné zhypnotizovať Zhypnotizovaný môže byť každý človek, ktorý je na základe svojej psychickej kondície schopný koncentrovať sa a nasledovať inštrukcie hypnotizéra. Problémovou skupinou sú teda ľudia trpiaci istými formami mentálnej retardácie, výrazne zníženou schopnosťou koncentrácie, ale aj inak zdraví ľudia, ktorých inteligencia je taká nízka, že nedokážu splniť uvedené podmienky.